facebook

Región Hont

„Poznávajme kraje svoje, aby sme spoznali samých seba. Nepohŕdajme krajom svojím, aby sme nepohŕdali samými sebou. Nám je povinnosť upozorňovať cudzincov na krásy naše a nie čakať, kým upozornia nás cudzinci na ne.“       

(Andrej Kmeť)

Región Hont

Región Hont sa nachádza v južnej časti stredného Slovenska na území bývalej Hontianskej župy. Približne pätina bývalej Hontianskej župy leží na maďarskom území.         

 Hranice Hontianskeho regiónu tvoria na severe Štiavnické vrchy, ktoré smerom na juh prechádzajú do Krupinskej planiny a Ipeľskej kotliny. Región na juhu zasahuje až do Podunajskej nížiny. Na západe ho ohraničuje rieka Hron, na východe riečka Krtíš a na juhu rieka Ipeľ, ktorá je prirodzenou hranicou medzi slovenskou a maďarskou časťou Hontu.

Z administratívneho hľadiska sa územie rozkladá prevažne v okresoch Banská Štiavnica, Krupina, Veľký Krtíš (Banskobystrický kraj) a Levice (Nitriansky kraj).

Z histórie Hontu

Vývoj osídlenia

Južná časť regiónu patrí vzhľadom na priaznivé prírodné podmienky k najstaršie osídleným oblastiam na Slovensku. Až postupne sa osídľovanie posúvalo smerom na sever, do členitejších oblastí Krupinskej planiny a Štiavnických vrchov. Výsledkom je dnešná zväčša poľnohospodárska krajina s vidieckym osídlením. V obciach sa zachovala nielen ľudová architektúra, ale aj tradičné remeslá či ľudové zvyklosti. Historickými vplyvmi sa územie sformovalo ako národnostne zmiešané. Severná časť regiónu sa začala intenzívnejšie osídľovať od 12. Storočia.  Dôvodom boli bohaté náleziská polymetalických rúd v Štiavnických vrchoch, v najväčšom sopečnom pohorí na Slovensku. Ťažba drahých kovov spolu s nemeckou kolonizáciou významne ovplyvnili rozvoj tejto oblasti. Vyrástli tu slobodné kráľovské mestá Banská Štiavnica, Krupina, Banská Belá a Pukanec. Najväčší rozkvet sa viaže k 18. storočiu, keď bola v roku 1762 v Banskej Štiavnici založení Banícka akadémia – prvá vysoká škola technického typu na svete. Od prvej polovice 19. storočia nastal pozvoľný úpadok baníctva a územie postupne strácalo svoj pôvodný význam.     

Vývoj územia                                                                Erb Hontianskej stolice

hont Hont predstavuje malebnú oblasť na pomedzí južného Slovenska  a severného Maďarska, ohraničenú riekou Dunaj a jej prítokmi Hron  a Ipeľ.

Ide o územie bývalej Hontianskej župy, predtým Hontianskej stolice, ktorá sa vyvinula z časti Hontianskeho komitátu v druhej polovici 13. storočia. Ešte predtým, v 10. storočí, bolo kniežactvo Hont súčasťou Nitrianskeho kniežactva. Jeho sídlo sa nachádzalo na hrade Hont a zaberalo oveľa väčšie územie ako neskoršia Hontianska stolica.  

Utváranie regiónu Hont možno priamo spájať s týmto opevneným sídlom, ktoré sa stalo centrom územnej správy. Podobne ako v mnohých ďalších oblastiach, aj v tomto prípade sa názov hradu preniesol na okolité územie. Sídlo bolo pomenované podľa veľmoža Hunta, ktorý tu bol prvým županom a patril do blízkeho okruhu ľudí kráľa Štefana I. Sú s ním späté počiatky veľkého Hontianskeho komitátu, ale aj pôsobenie šľachtického rodu Huntovcov, neskôr Hunt-Poznanovov. Hrad či skôr hradisko Hont leží na ostrohu nad riekou Ipeľ južne od Šiah. Jeho vznik sa predpokladá v druhej polovici 10. storočia. Polohu archeológovia preskúmali len v obmedzenom rozsahu. Išlo o pomerne malé opevnenie (123 x 55-75 m). Chránil ho masívny val s komorovou konštrukciou. Prvú priamu písomnú správu o Hontianskom hrade  nachádzame v listine vydanej Ondrejom II. roku 1222. Majetky Hontianskeho hradu sa rozprestierali prevažne v južnej časti Hontianskeho komitátu v okolí samého hradu v povodí Ipľa a na juhovýchode pri hraniciach s Novohradom.

Kráľovský Hontiansky hrad zanikol už v druhej polovici 13.storočia. V roku 1248 panovník daroval hradnú zem Hont obývanú výsadným obyvateľstvom Demeterovi z rodu Hunt-Poznanovcov. V nasledujúcom období už vystupuje dedina Hont medzi majetkami hradu Drégeľ. 

Koncom 13. storočia, keď boli komitáty ustanovením stavovskej samosprávy postupne transformované na stolice sa Hontiansky komitát  konštituoval na Hontiansku stolicu.           

Kontinuita fungovania stoličného členenia bola prvý raz prerušená viac ako storočnou prítomnosťou Turkov. Po páde pevností v Šahách a Ďarmotách počas ofenzívy roku 1552 sa dostal Hont pod tureckú správu ako súčasť Novohradského sandžaku. Turecká prítomnosť sa definitívne skončila po páde Nových Zámkov v roku 1685. Druhé, päťročné prerušenie stoličnej správy, bolo v období jozefínskej reformy (1785-1790), ktorá zrušila stavovskú správu stolíc a nahradila ju štátnou. Hranice stolíc sa nezmenili, ale boli zriadené vyššie územno-správne jednotky (dištrikty). Hontianska stolica patrila do Banskobystrického dištriktu. Po roku 1790 bolo jozefínske územno-správne členenie zrušené a nahradené pôvodným. V období Bachovho absolutizmu (1850-1860) došlo k úprave administratívneho členenia, stolice sa transformovali na župy bez výrazných hraničných zmien a boli znovu zriadené vyššie územno-správne celky-dištrikty.  Sídlom župy sa stali Šahy. Po rôznych provizóriách boli po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 stolice definitívne transformované na župy. Toto administratívne členenie bolo v platnosti aj po vzniku Československa, až do roku 1922.               

Použité zdroje:
URBAN Peter a kol.: Zlatá kniha HONTU. Martin : Matica Slovenská, 2010, 493 s. ISBN: 978-80-7090-955-3

Podujatia na Apríl 2017

PoUtStŠtPiSoNe
 
 
 
 
 
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30

Viac informácií

Rezervujte si ubytovanie