Obec leží na južných svahoch Krupinskej planiny v trojuholníku miest Šahy, Krupina a Veľký Krtíš, na území regiónu Hont, ktorý je známy predovšetkým výrobou kvalitných vín, pestovaním gaštanov, zeleniny, ložiskami hnedého uhlia, termálnymi prameňmi, ale i prírodnými krásami, pamiatkami a bohatými folklórnymi tradíciami. Severná časť regiónu má zvlnený podhorský charakter s lazníckym osídlením, ktorý je typický i pre obec Hrušov. Roztrúsené gazdovstvá po lazoch na úpätí Krupinskej vrchoviny dodáva krajine osobitý ráz. Charakteristický kolorit obce Hrušov dotvárajú pivnice vytesané v tufopiesku. Množstvo tichých prírodných zákutí poskytuje dobré rybárske a poľovnícke možnosti. Bohaté kultúrne dedičstvo je dodnes zachované v živých folklórnych tradíciách a zvyklostiach, ktoré sa prezentujú najmä festivalom "Hontianska paráda", ale i tým že, ženy stredného a vyššieho veku dodnes nosia kroj, ako bežný odev. Prvá zmienka o obci je z roku 1285. K najstaršiemu pôvodu mena obce sa viaže legenda o veľkom výskyte ovocia tzv. planých hrušiek. Obec má v súčasnosti 965 obyvateľov. Turistická značená trasa (č. 2637 modré značenie) spája obec Hrušov s historicky zaujímavým miestom - Čabraďský hrad. Dĺžka trasy je 13 km t.j. 3 hodiny pešo. Na trase sú 3 autobusové zástavky. Je nenáročná na prevýšenie. Medzi hlavné zaujímavosti trasy patria pieskovcové pivnice na jej začiatku (odpočívadlo), vyhliadka na široké okolie z rozhliadne na Prášnom vrchu (odpočívadlo), prehliadka zrúcanín Čabraďského hradu a okolitej prírodnej scenérie. Zaujímavosťou je aj to, že hrad je najnižšie položeným miestom celej trasy (305 m).

Náučný chodník obce Hrušov spája najstaršie pamiatky ľudovej architektúry a miesta starých hospodárskych prác a remesiel. Charakterizuje život v dedine i na lazoch v minulosti, vývoj osídlenia lazov a približuje prácu uhliara, kováča, roľníka, vinohradníka i gazdinej v domácnosti. Chodník v dĺžke 6 km (zelená značka) začína v dedine, kováčskou vyhňou z 19. storočia. Vedie neporušenou prírodnou scenériou hrušovských lazov a končí znova v dedine pri pieskovcových pivniciach (odpočívadlo). Vstup a vnútornú obhliadku jednotlivých objektov umožnia návštevníkom pracovníci obecného úradu.

Jeho jednotlivými stanovišťami sú:

• Kováčska vyhňa - kováčske práce v obnovenej obecnej dielni, ktorá je zariadená v pôvodnom štýle.
  
• Ľudový dedinský dom (kult. pamiat.) - obnovený kamenný dom s pivnicou, dobovo zariadený.
  
• Kamenné pece - spôsob pečenia chleba v kamenných peciach v minulosti.
  
• Laznícke gazdovstvo v osade Lazy - roľnícky kamenný dom z roku 1878 zastrešený slamou.
  
• Uhliarska míľa - práca uhliarov pri výrobe dreveného uhlia.
  
• Laznícka drevenica - najstaršie zachované laznícke letné obydlie roľníka v osade Jablonec.
  
• Vyhliadka na Prašnom vrchu - výhľad na rozľahlé laznícke osídlenie z rozhľadne.
  
• Kalvária na kopci Stráňa - charakteristika cirkevných pamiatok Kalvárie a rímskokatolíckeho kostola Všetkých svätých z roku 1762. Vyhliadka na dedinu, ktorá leží pod Kalváriou

Tufopieskové pivnice sú miestnou zaujímavosťou. Dokumentuje sa tu práca vinára vo vinohrade a v pivnici. Možnosť vonkajšej a vnútornej obhliadky súboru pivníc a odpočinku pod prístreškom.

Hontianska paráda je agroturistický regionálny festival ľudovej kultúry v prírodnom prostredí hrušovských lazov, ktorý okrem folklórnych prejavov (tanec, spev, zvyky) naživo predstavuje tradičné roľnícke práce a ľudové remeslá, ako je ručná žatva, pečenie chleba, pálenie dreveného uhlia a opracovanie dreva, približuje turistické možnosti v regióne. Ponúka miestne špeciality a dobrú náladu. Nechýba tradičná degustačná súťaž o pálenku roka. Súčasťou podujatia, ktoré sa každoročne koná v posledný augustový víkend je i stretnutie priaznivcov cykloturistiky. Návštevníkov iste upúta i nevšedná scéna amfiteátra, ktorá je voľnou napodobeninou hradného múra. Každý účastník môže byť divákom, ale i účinkujúcim pokiaľ si chce vyskúšať kosenie obilia, prácu s drevom, alebo hudbou, spevom, rozprávaním vie priviesť k dobrej nálade. Hlavný organizátor je obec Hrušov.

ZAUJÍMAVOSTI OKOLIA

Historicko - architektonické zaujímavosti:

• Dolná Strehov: kaštieľ I. Madácha
  
• Želovce: kaštieľ, pohrebisko (7.st)
  
• Svätý Anton: kaštieľ
  
• Čabraď: zrúcanina hradu
  
• Modrý Kameň: hrad, múzeum, kaplnka
• Krupina: strážna veža
  
• Suchaň: múzeum v ľudovom dome
  
• Bzovík: hrad
  
• Čelovce: pamiatková zóna. Zachovaný historický pôdorys obce s objektmi ľudovej architektúry s typickým regionálnymi prvkami, vrátane verejných budov rim.-kat. kostola Nanebovzatia Panny Márie r. 1673, hospodárskych objektov

Kúpaliská:
Vinica ,Dudince , Dolná Strehová, Santovka, Margita Ilona - Levice, Podhájska - termálne kúpalisko

KRUPINA

Krupina jedno z najstarších miest na Slovensku. Prvé privilégia dostalo pravdepodobne v.r. 1238 ktoré boli 15. 12. 1244 obnovené. Vyvíjalo sa ako obchodné – remeselné centrum. Mesto zohralo dôležitú úlohu počas protitureckých bojov. V Krupine sa narodili a pôsobili mnohé významné osobnosti ako napr. Samuel Hruškovič, A. Braxatoris-Sládkovič, E.M. Šoltésová, hudobný skladateľ Eugeň Suchoň, lesmajster mesta Krupina a svetoznámi šľachtiteľ ruží Rudolf Geschwind.

Trojičný stĺp - Barokový morový svätotrojičný stĺp z.r. 1572 od talianskeho sochára D.I.Stanettiho.

Mestský dom - Dvojpodlažná trojtraktová neobaroková budova so stredným trojosovým a bočnými jednoosovými rizalitmi, z ktorých prostredný má manzardovú ihlancovú strechu.

Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie s opevnením, románska trojloďová bazilika postavená v prvej tretine 13. Storočia.

Mestské hradby - vybudované v r. 1551 - 1564 v rámci protitureckých opatrení poddanými okolitých žúp i občanmi mesta.

Múzeum Andreja Sládkovič -múzeum so stálymi expozíciami histórie a života ľudí Hontianskeho regiónu

Vartovka - vojenská protiturecká pozorovacia veža postavená pred r. 1564 na vyvýšenom mieste juhovýchodne od mesta zvanom Tanistravár.

Kaplnka Bolestnej Panny Márie - barokovo klasicistická budova z roku 1794.

Turecké studne - sú veľmi zaujímavou pamiatkou na našich predkov. Studne sú vytesané v tufe mestskej časti Štrmpľoch a vznikli najpravdepodobnejšie v stredoveku. Ich úlohu nepoznáme.

Krupinské podzemné chodby -ďalšou zaujímavosťou mesta ktorej pôvod tiež nepoznáme sú pivnice či podzemné chodby, ktorých dĺžka a smery sú zahalené tajomstvom. Vybudovali ich naši predkovia ako únikové cesty z mesta, či slúžili na uskladnenie vína z rozsiahlych krupinských viníc. Ani bohatý mestský archív nám neposkytuje o ich pôvode a úlohe žiadne materiály.

Prídodné zaujímavosti

• Štátna prírodná rezervácia Mäsiarsky bok

Územie rezervácie predstavuje prírodný komplex ekosystému lesa s fragmentmi pôvodných porastov na exponovaných svahoch (buk, javor s vekom nad 100 až 150 rokov), s bralami a sutinami z pyrtoxenických andezitov, ktoré sú dobre viditeľné s frekventovanej cesty Zvolen - Krupina Pod prírodnou rezerváciou rastie mohutný dub, vysoký 26 m a s obvodom 450 cm zapísaný v zozname chránených stromov.

• Chránený prírodný výtvor Štangarígeľ
  

Predmetom ochrany je vrchol plochého návršia, na ktorom vystupuje na povrch pyroxenický andezit vo forme zriedkavých pravidelných päťbokých hranolov, vyčnievajúcich zo sutiny do výšky od 1-6m a maximálnou šírkou 110cm s dĺžkou asi 40m. Štangarígeľ nie len vzácnym prírodným výtvorom , ale na jednom z jeho stĺpov je priam unikátna takpovediac slovenská verzia starokeltského písma aká sa ešte nikde neobjavila. Keltský epigraf znie: ASTAIBOV DOM TU OO HAVUBO. S krupinským Štangarígľom sa stretávame i v poviedke Jaroslava Haška - Duch Rakytnoc zo Slaného vrchu a spol.

• Chránený prírodný výtvor Sixova Stráň

Na ploche zalesnenom chrbte Sixovej stráne nachádzame opustený lom oválneho tvaru so zatopeným dnom. Lom bol vyhlásený za chránený prírodný výtvor na ochranu 5-6 bokých andezitových hranolov.

Okolie Krupiny

• Bzovík
  

Okolo r. 1130 založil Lampert z rodu Hunt - Poznanovcov cistercitské opátstvo ku cti sv. Štefana. V r. 1151 - 1181 rehoľníci z Moravského Hradišťa premenili opátstvo na premoštrátske prepošstvo. R. 1435 ho zničili husiti, r. 1444 a 1446 velitelia Krupinského hradu. R. 1530 sa prepošstva zmocnil Z. Balassa, ktorý v r. 1530 - 1546 prestaval pôvodný románsky kláštor na gotický renesančný hrad s mohutným vonkajším opevnením zosilnený nárožnými baštami a vodnou priekopou. Objekt bol r. 1678 vypálený a opravený medzi 1680-1686 o čom hovorí doska nad vchodom do objektu. Neskôr bol hrad v rukách Fánchyovcov. Po Thojolyho vzbure hrad, obec i celé panstvo vlastnili jezuiti a nakoniec ostrihomský seminár. V zasadacej miestnosti hradu bol r. 1879 založený Ovocinársky spolok Bzovského okresu so sídlom v Bzovíku. Pred kostolom sv. Štefana je chránená 300 ročná lipa a pamätník obetiam 1. Svetovej vojny z obcí bzovíckej farnosti.

• Čabradský Vrbovok

Hrad Čabraď je doložený r. 1276, mal chrániť cesty do banských miest. Patril Huntovcom, do 15 storočia a od r. 1513 T. Bakóczovi. V 15 storočí hrad obsadili Jiskrove vojská, v 16 stor. je protitureckou pevnosťou, ubránil sa všetkým tureckým nájazdom. V r. 1812 vyhorel. Čabradský hradný vrch a jeho okolie je chráneným náleziskom s najbohatšou známou lokalitou plazov na území Slovenskej republiky. V okolí kaplnky v podhradí je skupina 10 chránených líp malolistých, z ktorých 5 je vyše 150 ročných.

• Sebechleby
  

V 16 a 17 storočí boli viac ráz ťažko poškodené tureckými nájazdmi. K tomuto obdobiu sa viaže i sfilmovaná povesť Sebechlebskí hudci. V 16 storočí sa v obci konali zasadnutia Hontianskej stolice. Veselé príhody Geľa Sebechlebského môžeme sledovať v divadelnej hre od Jozefa Hollého. Tri km od obce v časti chotára Stará Hora sa nachádza pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Chránené sú jedno až dvojpriestorové vinohradnícke domčeky so stĺpovým podstením., ktoré sú predstavené pred vytesané pivnice do tufu. Pôsobivé prostredie rezervácie využili tvorcovia televízneho filmu Nápoj lásky k exteriérovému nakrúcaniu. Počas návštevy je možná prehliadka pôvodných pivníc a kostolíka, ktoré sa nachádzajú v prekrásnom prostredí. Pivnica u sv. Urbana poskytuje ochutnávku vín a špeciality miestnej i slovenskej kuchyne.

• Žibritov

Zrúcaniny pevnôstky. Pevnôstka vznikla po zničený obce Turkmi r. 1576 zo zrúcanín, prípadne zvyškov stredovekého kostola a bola podľa dnes už nejestvujúcej nápisovej dosky postavená r. 1586 ako zámok s kostolom, kde sa konali aj protestantské bohoslužby. Pevnôstka zanikla skôr než kostol ktorý stál až do roku 1855. Zachovala sa z nej okrúhla bašta a z kostola zvyšky obvodových múrov. V r. 1957 prostredie obce využili slovensko-maďarský filmári k exteriérovému nakrúteniu filmu Dáždnik svätého Petra.